Hrozí vám vyhorenie? Môže kariére pomôcť zmena práce po rokoch? / EMMA

Nebaví vás práca? Môže byť zmena kariéry prevenciou vyhorenia?

Hovoríte si niekedy: Nebaví ma práca? Máte obavy z vyhorenia? Odborníci hovoria, že kariére môže pomôcť zmena práce po rokoch. Podľa pravidla 10 odporúčajú niektorí experti zmeniť prácu každých desať rokov. Hovoria, že keď chceme viesť šťastný a spokojný život, potrebujeme v ňom robiť pravidelne zmeny. Čo vy nato?

Zuzane nikto nechcel veriť, keď okoliu oznámila, že odchádza z práce. Kolegovia, kamarátky, manžel, nikto. Lebo taký super flek sa jednoducho neopúšťa bezdôvodne. Pozícia, na ktorú sa vypracovala, patrila k tým lukratívnym. Služobné auto, kráľovský plat, časté služobky do zahraničia… Jej rodičia ju dokonca podozrievali z toho, že v zamestnaní urobila nejaký prešľap, ktorý pred nimi chce ututlať, a preto musí odísť. „Posledné mesiace som to počúvala nonstop. Nech nebláznim, lebo z takej super práce sa neodchádza,“ otvára svoju trinástu komnatu úspešná manažérka vo farmaceutickej spoločnosti. Vlastne, už bývalá manažérka, pretože Zuzana si od nikoho nenechala radiť a svojmu džobu dala zbohom. Po trinástich rokoch.

Bolo to vyhorenie?

A aký bol skutočný dôvod? Ani únava, ani vyhorenie, jednoducho pochopila, že prácu projektovej manažérky a obchodníčky, ktorá je zodpovedná za celý východoeurópsky trh, už viac robiť nemôže. Rozhodovala sa vyše roka, zvažovala, či predsa len nevydrží, pretože istota je istota, ale keď jej šéf raz vyhodil na oči, že tie uzávierky a reporty má robiť po starom a nech láskavo nezavádza do práce nové móresy, bola to tá posledná kvapka v pohári. Pochopila, že stačilo. Že sa ocitla v jednom kolotoči, kde stále robí to isté – školí a kontroluje kolegov, vypisuje objednávky, naháňa zákazky. Dlhé roky. „Už som jednoducho nemohla ďalej, už som nebola šťastná ani v práci a postupne sa to prenášalo do môjho života. Mala som pocit, že ak s tým niečo neurobím, zbláznim sa a skončím na psychiatrii.“ Dokonca sa prichytila pri stavoch, že sa z ničoho nič rozplače, lebo je nešťastná. Nemohla spávať, už ju nič nebavilo. A najhoršie bolo, že od okolia počúvala, aká je nevďačná, že nemá vymýšľať, lebo človek nikdy nemôže mať všetko. „Ale ja som sa nakoniec rozhodla s tým seknúť. Už som nemohla inak,“ zdôvodňuje svoje rozhodnutie vzdať sa skvelej pozície.

Kariéru nebrzdia prešľapy, ale úspech, tvrdia experti.

Žeby bola Zuzana ukážkovým príkladom pravidla 10 rokov? Pravidla, ktoré hovorí, že ak chceme viesť šťastný a spokojný život, musíme v ňom pravidelne robiť zmeny? S touto teóriou prišiel americký psychiater profesor Nassir Ghaemi, ktorý ju vysvetlil v odbornom článku zverejnenom v Psychology Today. „Najväčšou prekážkou úspechu nie je zlyhanie či omyl, ale práve samotný úspech.“ Čo v preklade znamená, že ak človek nechce zaspať na vavrínoch, potrebuje vo svojom živote robiť z času na čas poriadny vietor. A nie, nemyslí sa tým zmena typu, že z blondínky sa stane tmavovláska, ale skutočný radikálny rez.

„Pre šťastný a spokojný život nie je nič horšie ako rutina a stereotyp, do ktorého každý skôr či neskôr upadne. Aj preto je dobré priniesť doň trošku korenia a vzrušenia. Myslím si, že človek by mal urobiť zmenu v tom, ako žije alebo čo robí, najlepšie každých desať rokov,“ tvrdí doktor Ghaemi a jeho teóriu podporujú aj kolegovia z brandže. „Najhoršie je, ak si skúsení odborníci, ktorí sa jednej téme alebo jednej profesii venujú celé roky alebo dokonca desaťročia, o sebe myslia, že sú experti. Teoreticky možno áno, ale pravda je taká, že už nedokážu hľadať nové možnosti ani riešenia, a tak celý zvyšok svojej kariéry strávia tým, že obraňujú svoje prvotné nápady. A spomínajú na časy, keď začínali. Asi sa im moje názory nebudú páčiť, ale pravda je taká, že dnes je to mladá generácia, doslova mladá krv, ktorá prináša do práce pokrok. Aj preto sú úspechy, ktoré ste dosiahli v minulosti, prekážkou nato, aby ste boli úspešní aj v budúcnosti,“ myslí si lekár a vedec David Sackett.

Zmena práce nie je jediným receptom na úspech v kariére.

Aj skúsená lektorka a koučka Jaroslava Vaculčiaková, ktorá sa venuje komunikácii, tréningom soft skills a osobnostnému rozvoju, je presvedčená, že pravidlo 10 rokov má svoju logiku a dáva zmysel. „Dnešný svet je plný zmien a aj keď niekto pracuje v jednej oblasti, doba je taká dynamická, že sa potrebuje stále učiť nové veci, vzdelávať a posúvať sa. Posúvať sa dá v rámci firmy, projektov, vzdelania, osobnostného rozvoja,“ tvrdí odborníčka, podľa ktorej sa človek rozhoduje pre zmenu najmä vtedy, ak niečo nefunguje a cíti nespokojnosť. „Potrebu zmeny často signalizuje aj telo. Sústavné choroby, nedostatok energie, vnútorná nespokojnosť, úzkosti, to všetko sú signály, akési volanie vnútorného ja po zmene, ktoré by sme nemali ignorovať.“

Náš mozog nemá rád zmeny. Reziliencia pomáha mozgu zmeny akceptovať.

Zmena je síce život, no podľa koučky vždy so sebou prináša aj neistotu a riziká. „Náš mozog takéto stavy nemá rád. Viac mu vyhovuje stereotyp, preto sa ľudia väčšinou zmenám bránia a iba tí úspešnejší a odvážnejší sú ochotní riskovať a vykročiť zo svojej komfortnej zóny. Ide o ľudí s vysokou rezilienciou, ktorí sú flexibilní, prispôsobiví, ochotní opustiť pohodlie a skúšať nové veci. Ale nepotrebujú na to iba zmenu práce, tú zvažujú skôr vtedy, keď niečo nefunguje alebo prešľapujú na jednom mieste.“

Aj Katarína Tešla z portálu Kariéra.sk považuje za prirodzené, ak sa v práci po istom čase dostaví pocit, že by to chcelo nejaký „refreš“. „Povinnosti a úlohy sa podozrivo opakujú, všetko beží akosi rovnako, prípadne chýba priestor presadiť určité zmeny, čo môže ubíjať a frustrovať.

Obvykle sa tento pocit začne objavovať po troch-štyroch rokoch strávených na jednej pozícii. Človek vtedy doslova cíti, že by potreboval niečo vo svojom živote zmeniť.“ Samozrejme, čas, keď to na vás môže prísť, je individuálny a svoje robí aj profesijná oblasť, v akej sa človek pohybuje, a typ práce. Vo firmách, ktoré fungujú systémom – vyšťaviť zamestnanca, čo to dá, majú ľudia nižšiu výdrž a potreba zmeny sa môže ohlásiť ešte o čosi skôr.

„Ak niekto pracuje rutinne a dlho na rovnakej pozícii a nemá sa kam posúvať, prípadne mu chýba schopnosť učiť sa nové veci a získavať ďalšie skúsenosti, začne žiť v stereotypnom kolobehu. Dá sa to prirovnať k jazde do práce, keď často šoférujeme automaticky, nezamýšľame sa nad tým, čo robíme, ani nás nebaví skúšať nové trasy. Mozog si veľmi rád zvykne na komfort aj zaužívanú rutinu. A platí to aj v práci. Ak desať či pätnásť rokov zostávame na rovnakej pozícii, je to skôr o zotrvačnosti než o napredovaní,“ zamýšľa sa expertka.

Dôkaz, že to funguje. Každá zmena predstavuje nový impulz do života.

No dobre, ale ak ľudský mozog nemá v láske veľké zmeny a radšej „vegetí“ v pohodlí rutiny, kde máme istotu, že práve pravidlo 10 rokov nám vnesie do života úspech a šťastie? Psychiater Nassir Ghaemi v tom má jasno. „Ľudia si príliš často myslia, že veci treba meniť len v prípade, ak nefungujú, ak niečo nie je v poriadku. Lenže to nie je pravda, aj preto svojim klientom aj ostatným odporúčam, aby trošku prerobili svoj bežný rytmus, aby doň pustili čerstvý vietor, a to dokonca aj vtedy, ak majú pocit, že všetko ide hladko.“ A prečo radí práve zmenu po dekádach? Podľa neho vraj každá nová desaťročnica znamená nový štart aj preto, lebo počas života sa pravidelne mení naša psychika a v tridsiatke ani náhodou nie sme takí, ako keď sme mali sedemnásť. Samozrejme, aj podľa doktora Ghaemiho sa pomyselného čísla 10 netreba držať zubami-nechtami. „Ak máte dojem, že váš život v poriadku nie je, pokojne môžete tú zmenu urobiť skôr, trebárs aj každých päť rokov. A ak sa vám zdá, že vediete ukážkový život, dekádu môžete o dva-tri roky predĺžiť. Dôležité však je na tú zmenu sa odhodlať. A nemusí sa to týkať len práce, ale aj spôsobu života, aký vediete. Len to vám prinesie pocit spokojnosti a možno aj šťastia.“

Zdá sa vám táto teória pritiahnutá za vlasy? Doktor ekonómie a profesor Harvardovej univerzity Arthur Brooks ju napriek tomu považuje za správnu a jej úspešnosť ilustruje na vlastnom životnom príbehu. Keď mal dvadsať rokov, živil sa ako hudobník, potom si urobil doktorát a začal vyučovať ekonomické vedy na univerzite. Ďalších desať rokov pôsobil ako predseda neziskovej organizácie, aby sa z neho v neskoršom veku stal spisovateľ. A veľmi úspešný spisovateľ, ktorý napísal dvanásť kníh a okrem toho prednáša po celej Amerike. Stal sa doslova ukážkovým príkladom toho, čo s človekom a jeho životom urobí zmena. Menšia alebo aj radikálna.

Každý typ osobnosti reaguje na zmeny inak

Jaroslava Vaculčiaková však pozná mnohých úspešných ľudí, ktorí sú expertmi vo svojom odbore aj bez toho, že by radikálne menili svoje kariérne smerovanie. „To, čo zabíja úspech, je pohodlnosť, pýcha a ego. Ak si niekto myslí, že je najmúdrejší, začína stagnovať. Dôležitá je pokora a chuť učiť sa nové veci. Naozaj si niekto myslí, že ak by Peter Sagan pred piatimi rokmi presedlal na hokej, dosiahol by väčší úspech?“ uvažuje lektorka, ktorá v rámci kurzov učí klientov aj techniku reziliencie s názvom: zmeň, odíď alebo miluj. Trošku to pripomína úspešný film s Juliou Roberts Jedz, modli sa a miluj a technika spočíva v tom, že ak nám niečo v živote prekáža, mali by sme to zmeniť jedným z troch spôsobov. „Môžeme zmeniť vonkajšie okolnosti, napríklad partnera. Môžeme odísť, napríklad do inej krajiny či na iné miesto. Alebo zmeníme svoj vnútorný postoj a sami seba. Situáciu, v ktorej sme sa ocitli, budeme považovať za nástroj

osobného rastu a naučíme sa ju mať radi. Aj hlavná predstaviteľka tohto filmu najskôr opustila manžela, potom menila krajiny a šťastie našla až vtedy, keď zmenila postoj. Našla samu seba,“ vysvetľuje princíp techniky Jaroslava Vaculčiaková, ktorá sa v rámci svojich kurzov venuje aj typológii osobností.

Každý z nás má totiž iné silné aj slabé stránky a tiež inú toleranciu k zmenám. „Sú typy, ktoré ich považujú za hnací motor, vyhľadávajú ich alebo ich dokážu lepšie zvládnuť. A potom existujú ľudia, pre ktorých je zmena veľkým stresom a neprežívajú ju dobre. Tí nepotrebujú v živote veľké zmeny a dokážu byť spokojní na jednom mieste aj dvadsať rokov. Ale sú aj typy, ktoré menia zamestnanie či miesto bydliska často a nie sú spokojnejší ani úspešnejší.“

Zdravý rozum a intuícia vyhrávajú. Zmena nie je jedinou garanciou úspechu v kariére.

Ak teda človek cíti, že potrebuje vo svojom živote niečo urobiť, niekam sa posunúť, dostať, ako sa hovorí „novú krv do žíl“, môže to urobiť bez ohľadu na to, či niekde pracuje tri, päť alebo pätnásť rokov. „Veľa závisí aj od povahy povolania,“ myslí si Katarína Tešla z portálu Kariéra.sk. „Ľudia, ktorí pracujú v kreatívnej sfére alebo sú sústavne pod stresom, môžu rýchlo vyhorieť a potom majú pocit, že už nedokážu prinášať nové nápady. Vtedy zamestnancom často pomáha sabatikal, dlhé voľno, počas ktorého sa môžu venovať veciam, ktoré ich bavia a napĺňajú. Mnohí sa vtedy venujú charite, vysádzajú nové stromy v lese alebo idú za svojím cestovateľským snom.“

Zuzana, ktorá dala výpoveď vo veľkej farmaceutickej spoločnosti, si sabatikal síce nevzala ani neodišla naberať sily na opačný koniec sveta, pretože má rodinu a malé dieťa, ale svoje rozhodnutie neľutuje. Napriek tomu, že nové zamestnanie si zatiaľ nenašla, len na všetky strany rozoslala životopisy, prihlásila sa na Linkedln, obvoláva staré kontakty a čaká, kedy si ju nájde nová šanca. „Som pripravená na to, že tie prvé mesiace, kým budem chodiť po pohovoroch, budú možno náročné, ale mne sa po výpovedi uľavilo. A viem, že som urobila dobre, keď som sa z práce rozhodla odísť. Jednoducho to tak cítim,“ pokračuje mladá tridsiatnička.

Mimochodom, ak je reč o veku, aj výsledky francúzskej štúdie Yougov uskutočnenej na portáli Meteojob potvrdzujú, že až 70 percent ľudí vo veku 28 až 34 rokov zvažuje v roku 2023 kariérnu zmenu. Najmä preto, že chcú a potrebujú skúsiť niečo iné než to, čomu sa v práci venovali doteraz. Pretože zmena, aj keď niekedy môže byť bolestivá, prináša do života aj veľa výhod. „Jednou z nich je flexibilita, keď človek získa skúsenosti z rôznych oblastí a dokáže sa vďaka tomu lepšie prispôsobiť zmenám, čo je v dnešných dynamických časoch obrovská výhoda,“ vymenúva Katarína Tešla. „Zároveň to rozširuje obzory, pretože na novom mieste sme nútení prispôsobiť sa, učiť sa nové pojmy, prácu s inými systémami, kolegami či manažérmi. Navyše práve ľudia, ktorí majú skúsenosti z iných oblastí, prichádzajú s novými nápadmi a inováciami. A počítajú sa aj nové kontakty a stretnutia s novými ľuďmi, ktorí nás môžu inšpirovať aj veľa naučiť, o to viac, že práve kontakty sú dôležité a kľúčové v mnohých sférach ako obchod, marketing či vzťahy s verejnosťou.“

Technika Reziliencie „Zmeň, odíď, miluj“ nás učí, že zmena vnútorného postoja nás niekedy môže posunúť viac ako zmena práce či iných vonkajších okolností.

Samozrejme, nie všetky zmeny sú len pozitívne a myslí si to aj Jaroslava Vaculčiaková, podľa ktorej pravidlo 10 rokov nemusí byť jediným riešením a cestou k úspechu či k šťastiu. „Často sa stáva, že keď je človek vnútorne nespokojný, zmena vonkajších okolností ako napríklad zmena práce či partnera mu nepomôže. Jediné, čo vtedy pomáha, je vnútorný obrat, ktorý sa dá dosiahnuť zmenou mentálneho postoja,“ pokračuje lektorka a myslí si, že na pravidle doktora Ghaemiho je veľký kus pravdy, ale nemusí platiť pre každého. „Z každej zmeny sa človek môže niečo naučiť a potrebuje vnútornú múdrosť na to, aby rozlíšil, kedy ju urobiť, kedy odísť a kedy situáciu prijať a naučiť sa ju milovať. Sedliacky rozum a intuícia často povedia viac ako pravidlá či poučky.“

ZDROJ: Emma 6/2023

REZILIENCIA a ENERGY MANAŽMENT

Ako zvýšiť psychickú a fyzickú odolnosť nielen v kríze

Prihlásiť sa na tréning