Mnohí manažéri si hlavu „resetujú“ povzbudzujúcimi či návykovými látkami a aktivitami. Odolnosť voči stresu sa dá trénovať. Ako? Čítajte v článku a dozviete sa konkrétne rady.

Stres v práci

Podľa najnovších štatistík analytickej spoločnosti Gallup prežíva každý deň stres 44 percent pracujúcich zamestnancov na svete.

Pred pandémiou to pritom bolo „len“ tridsaťosem percent. Najhoršie je na tom región východnej Ázie, za ním nasledujú Spojené štáty a Latinská Amerika. Najmenej stresujúci život majú obyvatelia južnej a juchovýchodnej Ázie. O čosi horšie sú na tom ženy v porovnaní s mužmi.

Prežívaný stres a tlak súvisí v minimálne štyroch pätinách s prácou. Značný vplyv však na ne v uplynulých rokoch mala aj pandémia, vojna na Ukrajine, energetická kríza a s nimi spojené obavy. V takejto situácii rastie význam individuálnej schopnosti človeka spracovať negatívne podnety a nenechať ich na seba dlhodobo a ničivo pôsobiť.

Odolnosť voči stresu a adaptabilitu na nové podmienky označilo v prieskume ManpowerGroup na Slovensku až 29 percent firiem za najdôležitejšiu mäkkú zručnosť dôležitú pre túto dobu, čo jej vynieslo druhú priečku spomedzi ostatných mäkkých zručností. Na prvom mieste sa umiestnila zodpovednosť, spoľahlivosť a disciplína, ktoré uviedlo ako top zručnosť 44 percent zamestnávateľov.

Duševné zdravie

Stres a duševná (ne)pohoda majú veľký vplyv na výkon ľudí v zamestnaní a v dôsledku toho aj na ziskovosť firiem.

Podľa štatistík absentuje len v Spojených štátoch na pracovisku v dôsledku stresu každý deň zhruba milión zamestnancov, tvrdí to American Institute of Stress. Nižšia produktivita spôsobená depresiami stojí podľa neziskovej organizácie Mental Health America americké firmy ročne zhruba 51 biliónov dolárov, pričom ďalších 26 biliónov dolárov stojí zdravotnícky systém liečba týchto stavov a depresií.

Pracovný stres nemusí súvisieť len s množstvom práce, ale do aj s pracovným prostredím, vzťahmi na pracovisku, konfliktmi, tlakom zo strany vedenia alebo významnými zmenami, ktoré sa v práci dejú. Napätie sa môže stupňovať napríklad v čase, keď dochádza k akvizícii firmy zo strany jej konkurenta, po ktorej zamestnanci, prirodzene, očakávajú redukciu stavov a možnú stratu zamestnania.

Dá sa trénovať

„Reziliencia je postavená na vedeckých základoch a je merateľná. Jej úroveň ovplyvňuje sedem faktorov. Patrí medzi ne schopnosť regulovať emócie, sebaovládanie a vnútorná disciplína, empatia, optimizmus, cieľavedomosť, schopnosť kauzálnej analýzy a kritického myslenia, sebarealizácia a sebadôvera,“ vysvetľuje lektorka a koučka v oblasti mäkkých zručností Jaroslava Vaculčiaková.

CHCEM ZVÝŠIŤ SVOJU REZILIENCIU

Každý človek je schopný zdolávať ťažkosti v inej miere. Podľa J. Vaculčiakovej rezilienciu ovplyvňujú tri faktory. Máme rezilienciu vrodenú, ktorá predstavuje približne jednu tretinu. Druhú tretinu reziliencie nadobudneme počas života. Keď musíme čeliť náročným životným situáciám, naša reziliencia sa zvyšuje. Hovoríme jej adaptovaná reziliencia. „A tretiu tretinu našej reziliencie tvorí naučená reziliencia, ktorú môžeme trénovať a posilňovať,“ dopĺňa koučka.

Manažéri pod paľbou

Zameriavať by sme sa mali najmä na to, čo môžeme zmeniť a snažiť sa posilňovať náš mozog k pozitivite. Aktiváciou racionálnej časti mozgu môžeme zabrániť, aby nás ovládali emócie, napríklad strach. „Nie je dôležité, čo sa deje, ale ako na to reagujeme a aký postoj k tomu zaujmeme,“ hovorí J. Vaculčiaková.

Dôležitosť reziliencie zamestnancov si uvedomujú aj firmy a preto venujú zvýšenú pozornosť aj finančné prostriedky ich duševnému zdraviu. Zvyšovanie psychickej odolnosti a angažovanosti zamestnancov sa stalo aktuálnym najmä v čase krízy. Je totiž od neho len krok k vyhoreniu. Možností je viacero, častou býva zriadenie bezplatnej psychologickej linky pomoci alebo priamo angažovanie kouča či psychológa.

Obzvlášť vysoký tlak kladie doba na riadiacich pracovníkov. „Líder by mali byť v období krízy pevným bodom, majákom pre všetkých zamestnancov. Na to, aby dokázal ostatných vyviesť z krízy, musí byť najskôr sám dostatočné silný a odolný,“ hovorí J. Vaculčiaková. Niektorí podľa nej športujú, iní sa venujú svojim koníčkom. Avšak asi najväčšie množstvo si podľa nej „resetuje“ hlavu rôznymi povzbudzujúcimi či návykovými látkami a aktivitami, ktoré fungujú pár hodín, ale potom prinavrátia manažérov do pôvodného ak nie horšieho stavu.

Práve manažéri by pritom mali byť vzorom pre ostaných kolegov. „Mimoriadne dôležitý pri prekonávaní ťažkostí je pozitívny leadership a otvorená firemná kultúra, ktorej dnes treba venovať oveľa viac pozornosti,“ hovorí koučka.

CHCEM SA DOZVEDIEŤ VIAC TECHNÍK

A čo hovoria psychológovia?

Psychicky odolní zamestnanci sú takí, ktorí si vytvárajú na pracovisku silné vzťahy.

Tie im neskôr môžu byť podporným prvkom. Ďalej je pre nich príznačné, že aktívne počúvajú druhých, sú tímoví hráči. O sieť svojich kontaktov sa starajú konzistentne, vytvárajú a budujú dôveru. Sú k sebe autentickí, zakladajú si na hodnotách. Majú vášeň nasledovať dlhodobé ciele. Prácu považujú za zmysluplnú.

RÁMČEK: TOP 5 hlavných dôvodov stresu

29 % nedostatočný príjem

27 % tlak, ktorý na seba vytvára človek

23 % nedostatok spánku

22 % nedostatok času na záľuby

19 % množstvo práce

PRAMEŇ: GfK, Slovensko, rok 2015

RÁMČEK: Kvocient adverzity

Kvocient adverzity je miera schopnosti čeliť nepriazni osudu. Zahŕňa štyri premenné.

Kontrola je miera, v ktorej človek vníma, že má nad nepriaznivou okolnosťou kontrolu.

Vlastníctvo určuje stupeň, v akom človek preberá zodpovednosť za následky situácie a do akej miery sa cíti zodpovedný za možnosť jej zlepšenia.

Dosah určuje, v akej miere je schopný neprenášať nepriaznivé okolnosti z jednej životnej oblasti do druhej.

Vytrvalosť zahŕňa vzťah medzi vnímaním času a trvaním následkov nepriaznivých okolností. Lepšie sú na tom ľudia, ktorí sú schopní zachovať si nádej a optimizmus.

Tento článok bol uverejnený v týždenníku TREND August 33/2022.

REZILIENCIA a ENERGY MANAŽMENT

Ako zvýšiť psychickú a fyzickú odolnosť nielen v kríze

Prihlásiť sa na tréning