Tel: +421 903 240 801 | Email: info@anteaconsulting.sk

Brutálny čin v Miloslavove potrebuje obrovskú dávku REZILIENCIE

Nielen mnou, ale určite aj mnohými z Vás, nesmierne otriasol ohavný čin, ktorý sa stal prvý januárový týždeň v Miloslavove. Mám 11-ročného syna a kamaráti mojich detí osobne poznajú dievčatko, ktoré sa stalo obeťou tohto činu. O to viac to u nás doma rezonovalo…

Všetci sme spoluzodpovední za to, čo sa okolo nás deje

Je mi z toho veľmi smutno a kladiem si básnickú otázku: „Kde udělali soudruzi z NDR chybu?“ (scéna z filmu Pelíšky) A túto otázku by sme nemali smerovať iba na rodičov zúčastnených detí, ale mal by si ju položiť každý z nás. Všetci sme totiž spoluzodpovední za to, čo sa v našej spoločnosti deje, v akom svete žijeme a aké hodnoty podporujeme. Tento svet tvoríme všetci spoločne a napraviť ho môžeme tiež iba všetci spoločne.

Keďže učím rezilienciu, všetky životné situácie sa snažím posudzovať a riešiť „rezilientne“. Rada by som s Vami zdieľala niekoľko zásad reziliencie, ktoré mi v súvislosti s touto tragédiou napadli a pomohli mi odstúpiť po prvotných negatívnych pocitoch a myšlienkach posudzovania, bezmocnosti, nespravodlivosti, krivdy, pomsty, generalizovania, delenia na obete a vinníkov a pozrieť sa na celú situáciu s nadhľadom.

Nič sa nedeje náhodne

Jedna zo zásad reziliencie znie, že nič sa nedeje náhodne. Nesmierne súcitím so všetkými zúčastnenými a toto znie možno veľmi kruto. Treba si ale uvedomiť, že podobné ohavnosti sa pravdepodobne dejú všade okolo nás, iba ich nikto nenatočil a nezavesil na sociálne siete. Vďaka tejto tragédii sa danej téme začalo venovať viac pozornosti a možno sa vďaka tomu prestanú podobné prípady zahrabávať pod koberec.

Obeť alebo hrdina

Všetci teraz vnímame to 11-ročné dievčatko ako obeť, čo jej veľmi nepomáha…. Môžeme ju ale vnímať aj ako hrdinku, ktorej trpká skúsenosť pomôže zachrániť možno stovky ďalších detí pred utrpením. Podporovať v sebe alebo v niekom inom rolu obete, je veľmi nebezpečné.

Súcit nie je ľútosť

Veľa ľudí 11-ročné dievčatko z Miloslavova ľutuje. Od malička nás učili, že ľutovať je správne. To je spoločenský omyl. Ľútosť je negatívna emócia a keď niekoho ľutujete, nevedomky ho tým „dávate dolu“ – ponižujete a seba povyšujete. Emócia ľútosti tak škodí „obeti“ aj tomu, kto ľutuje. Naučte sa namiesto toho „súcitiť“. Súcit je pozitívna emócia, ktorá pomáha aj podporuje. A to platí aj v tomto prípade. A súcitiť môžeme aj s vinníkmi. Dieťa, ktoré má v sebe toľko krutosti, musí byť vnútri tak strašne nešťastné, že tiež potrebuje niečí súcit.

Negatívne emócie plodia ďalšie negatívne emócie

Negatívne emócie ako hnev, strach, nenávisť, odpor, túžba po pomste atď. teraz rezonujú v celej spoločnosti. No negatívne emócie plodia iba ďalšie negatívne emócie a škodia každému, kto ich prežíva. Keď prežívate vnútorný hnev, bezmocnosť, strach alebo túžbu po pomste, vedzte, že tým škodíte najviac sami sebe a nikomu tým nepomôžete.

 Keď mojim deťom volali kamaráti a povedali im, čo sa stalo, prvá vec, o ktorú ich žiadali bolo, aby ďalej video z Miloslavova nešírili, keby sa k nim náhodou dostalo. Veľmi múdre! Zdieľanie a dobrovoľné pozeranie takýchto krutostí je morálnym trestným činom rovnako ako ich páchanie! Neubližujeme tým iba zúčastneným ľuďom, ale aj sami sebe, keď sa vystavujeme negatívnym emóciám. Som šokovaná, že niektoré www stránky a médiá stále video šíria. Nemám na to slov….

Etika, morálka a spoločenské hodnoty

Na margo toho, skúste sa zamyslieť nad tým, koľko krutosti vídame denne v televízii, v spravodajstve a na sociálnych sieťach a považujeme to za „normálne?“ A potom sa čudujeme, že to robia deti… Naša konzumná spoločnosť nepriamo podporuje násilie cez video hry, filmy, videá na sociálnych sieťach, biznise s emóciami. Etika, morálka a spoločenské hodnoty máme totálne pokrivené. A toto nevyrieši iba potrestanie vinníkov. Problém je totiž oveľa hlbšie…. Každá negatívna informácia sa zapisuje do Vášho mozgu a ten potom funguje ako počítač – čo na vstupe, to na výstupe. Keď budete svoj mozog kŕmiť negatívnymi informáciami a emóciami, budú Vás v živote stretávať negatívne veci a ľudia. Techniky reziliencie učia náš mozog zameriavať pozornosť viac na pozitívne veci a emócie.

 Sloboda voľby

Prípad z Miloslavova potvrdil môj názor, že reziliencia by sa mala učiť už v školách, aby pomáhala deťom lepšie zvládať nástrahy súčasného sveta. Ako hovoril psychológ Viktor Frankl, ktorý prežil koncentračný tábor: „Posledná sloboda človeka je sloboda voľby, ako bude reagovať na to, čo sa okolo neho deje.“ To, čo sa stalo, už totiž nikdy nezmeníme. Jediné, čo môžeme zmeniť, je náš postoj k danej udalosti.

Čo je reziliencia

Reziliencia je náuka o tom, ako zvyšovať svoju psychickú aj fyzickú odolnosť, lepšie zvládať stres, zmeny a náročné životné situácie s nadhľadom, rýchlejšie sa spamätať z tragických udalostí a zvýšiť tak kvalitu svojho života. Učí nás odosobniť sa a vidieť veci z iného uhla pohľadu. Učí nás nájsť aj v tej najtragickejšej situácii niečo pozitívne, aby sme dokázali fungovať ďalej a nenechali si pokaziť celý život jednou tragickou udalosťou. Viac o reziliencii sa dozviete tu.